- Infika

Hlavná ponuka:

Hlavná stránka
Z histórie
Informácie
Hardware
Počítačové siete
Word
Excel
- Základy práce
- Excel - pokročilý
Počítačová grafika

Informácie okolo nás

Informácie sprevádzajú človeka od pradávna, sú jeho pamäťou, záznamom toho, čo ľudstvo vytvorilo a objavilo. Majú veľa rôznych podôb: jaskynné maľby, rukopisy rímskych filozofov, ľudové piesne, hieroglyfy, mapy, návody na používanie výrobkov...

Informácie sú fakty, skúsenosti a vedomosti, ktoré ľudstvo získava, uchováva, spracúva a šíri ďalej.

Získavanie informácií - človek informácie získava vlastným objavovaním, skúsenosťou, ale aj sprostredkovane, od iných ľudí, z médií a pod.

Uchovávanie informácií - v minulosti uchovávali ľudia informácie najskôr iba vo svojej pamäti. Neskôr napríklad

pomocou malieb na stenách jaskýň. Vynálezom písma sa výrazne rozšírili možnosti uchovávania informácií. Sumeri zapisovali na hlinené doštičky, Egypťania zapisovali hieroglyfy na papyrus. Následne človek vynašiel papier (2. storočie, v Európe až od 12. storočia). Prelomom bol v polovici 15. storočia vynález kníhtlače (Johannes Gutenberg). Ďalšie významné zmeny prišli až v 20. storočí, kedy sa informácie začali uchovávať v digitálnej podobe pomocou počítačov na diskoch, disketách, CD a DVD nosičoch.

Informácie tak uchovávame na rôznych médiách (nosičoch informácií): stena jaskyne, hlinená doštička, papyrus, papier, disk, disketa, magnetická páska, CD, DVD, USB kľúč, Blu Ray disk

Spracovanie informácií - vzhľadom na to, že informácií je obrovské množstvo, aby ich človek mohol efektívne využívať, musí ich vhodným spôsobom spracovať (triediť, organizovať). Spracovaním informácií rozumieme napríklad zoradenie kníh alebo CD podľa abecedy (podľa autora alebo názvu), vytvorenie knižničnej kartotéky, triedenie súborov v počítači do priečinkov a podpriečinkov.

Šírenie informácií - informáciu potrebujeme nielen pre seba, ale častokrát ju chceme odovzdať ďalším ľuďom. V minulosti sa informácie šírili iba ústnym podaním. Keď ich bolo možné zaznamenať na papier, šíriteľom informácií sa stala pošta. Vynálezom telefónu (Alexander Bell, 1876) bolo možné šíriť informáciu zvukovú. Jednoduchý prenos informácií na veľkú diaľku zabezpečil telegraf. Významným bolo vynájdenie bezdrôtovej formy komunikácie (rádiové spojenie, Marconi, 1895). V 20. storočí sa začalo šírenie obrazových informácií pomocou televízie, prelom bolo vynájdenie internetu možnosť šíriť digitálne informácie e-mailom a prostredníctvom ďalších foriem s využitím počítačových sietí.


Johannes Gutenberg	Alexander Bell	Gugliem Marconi

Analógové a digitálne informácie

    Z hľadiska ľudských zmyslov delíme informácie na vizuálne (textové a obrazové), zvukové, čuchové, chuťové a dotykové (hmatové).

    Človek svojimi zmyslami vníma vlny (svetelné, zvukové). Informácie, ktoré sa šíria prostredníctvom vlnenia (svetelné, zvukové vlny) nazývame analógové.

    Počítače pracujú s informáciami zapísanými v digitálnom tvare, teda pomocou jednotiek a núl (v praxi napríklad jamka a výbežok - kopček na CD). Takéto informácie nazývame digitálne.

Obrázky a písmo

V minulosti človek zaznamenával informácie pomocou obrázkov napríklad na stenách jaskýň. Vynálezom písma mohol zaznamenať oveľa viac informácií. Naopak, sú však isté typy informácií, ktoré rýchlejšie, efektívnejšie a presnejšie vyjadríme pomocou obrázkov (dopravné značky, orientačné symboly, ikony v počítačovej komunikácií). Malé grafické značky s informačným obsahom nazývame ikony.

Šifry a kódy

Kódovanie. Pri komunikácií musíme často riešiť úlohu, ako zapísať informáciu tak, aby sa mohla úspešne preniesť k adresátovi. Úprava informácie do vhodného tvaru je závislá najmä od spôsobu prenosu tejto informácie a od možností adresáta jej porozumieť.

Ak napríklad chceme niekoho oboznámiť s novou piesňou, môžeme mu napríklad zatelefonovať a pieseň mu zaspievať alebo prehrať z CD prehrávača. Ak však musíme použiť napríklad poštu, musíme mu poslať notový zápis. Tú istú informáciu musíme inak upraviť, ak ju posielame človeku zdravému, inak ak je určená nevidiacemu, alebo nepočujúcemu. Cieľom kódovania je upraviť informáciu do takého tvaru, aby sme ju mohli šíriť alebo uchovať. K rôznym formám kódovania patrí napríklad Morseova abeceda (ak chceme informáciu šíriť telegrafom), Braillovo písmo (ak je informácia určená nevidiacemu).

Pri šírení a uchovávaní informácií pomocou počítača používame binárny kód, teda informácie upravujeme do tvaru postupností jednotiek a núl. Najmenšou jednotkou informácie je 1 bit. 1 bit môže reprezentovať vždy jednu z dvoch rôznych hodnôt, teda jednotku alebo nulu. (pr. jedna žiarovka buď svieti = 1 alebo nesvieti = 0).

Ďalšie jednotky informácií:

Staršie vzťahy		Novšie vzťahy
1 B (bajt) 1 KB (kilobajt) 1 MB (megabajt) 1 GB (gigabajt) 1 TB (terabajt)	= 8 bitov = 1 024 B = 1 024 KB = 1 024 MB =1 024 GB	Predpony SI 1 B (bajt) 1 KB (kilobajt) 1 MB (megabajt) 1 GB (gigabajt) 1 TB (terabajt) Binárne predpony 1 B (bajt) 1 KiB (kibibajt) 1 MiB (mebibajt) 1 GiB (gibibajt) 1 TiB (tebibajt)	= 8 bitov = 1 000 B = 1 000 KB = 1 000 MB = 1 000 GB = 8 bitov = 1 024 B = 1 024 KiB = 1 024 MiB = 1 024 GiB

Šifrovanie -

slúži na utajenie obsahu komunikácie. Informáciu upravíme tak, aby jej rozumel iba odosielateľ a adresát. Informáciu utajíme zašifrovaním, prečítame ju po dešifrovaní, napríklad pomocou nejakého šifrovacieho kľúča.